MANŽELSTVO ALEBO KŇAZSTVO?

            Kňazstvo i manželstvo – to sú dve z odpovedí na Božie volanie. V Rímskokatolíckej cirkvi si však možno súčasne vybrať len jednu z nich. Obe majú ale veľa spoločného, i keď na prvý pohľad sa to tak nezdá. Pretože obe sú o otcovstve a o láske.

            Keď som ako desaťročný za tragických okolností prišiel o otca, do istej miery mi jeho vzor nahradili kňazi. V našom chráme som trávieval hodiny denne. Miništroval som a pomáhal som s prípravou liturgie, čím som nadobudol organizačné zručnosti. Čítaval som počas svätej omše, čo mi pomohlo naučiť sa verejne vystupovať. Niektorí kňazi ma priučili cudzím jazykom, iní ma vôbec po prvý raz vzali so sebou do zahraničia. Vždy som veľmi intenzívne prežíval ich odchod do inej farnosti. Boli mi akoby otcami.
            Popri týchto mužoch som aj ja objavil povolanie ku kňazskému životu. Moje srdce bilo pre službu vo farnosti a ja som odpočítaval roky, mesiace a dni do mojej dospelosti, aby som si mohol podať prihlášku do kňazského seminára.
            Dievčatá to tušili a nechali ma tak. A ak aj mali odvahu niečo dať najavo, ich rodičia ich čoskoro upozornili, že to nie je dobrý nápad. Doma to bolo podobné – mama si už akoby zvykla na to, že raz bude mať zo mňa kňaza. Bola na to hrdá.
            Keď som nastúpil do seminára, ostal som zmätený z toľkých zmien, ktoré sa naraz v mojom živote udiali. Odlúčený od blízkych, obkolesený samými mužmi, nesvoj v novom prostredí. A vtom sa vo vás ozve ten asi najsilnejší cit, aký možno zažiť – prvá láska. Neviete, ako na ňu reagovať, nikdy ste nič podobné nezažili. A vlastne ani nemôžete reagovať, pretože ste v seminári. Na mieste, po ktorom ste vždy túžili. Vtedy sa pýtate: „Chce naozaj Boh, aby som bol kňazom?“ A veľa sa modlíte. Aké ťažké to majú tí, ktorí tento cit po prvý raz zažijú až v kňazstve!
            Mal som možnosť slobodnej voľby a rozhodol som sa pre odchod zo seminára. Moje okolie to bralo ako zradu voči Bohu. Niektorí dokonca prerušili so mnou kontakty. Ako však môže byť rozhodnutie sa pre manželskú lásku rozhodnutím proti Bohu, ktorý je Láska sám? Obe cesty sú predsa rozhodnutím pre lásku!
            Ak ste dobrým kňazom, boli by ste aj dobrým otcom a ak ste dobrým otcom, boli by ste aj dobrým kňazom. Nie je zlý kňaz preto, lebo nerozpoznal povolanie k manželstvu. Rovnako ako nie je zlý otec preto, lebo bol povolaný ku kňazstvu, a pomýlil si cestu.
            Ja teda, hoci som mal iné plány, som otcom rodiny. Pri pohľade na svojho malého synčeka viem, že to nie je omyl.
            Mnoho ľudí si myslí, že na kňazstve je najťažší celibát. Nie je to úplne tak. Od viacerých kňazov som už počul, že pre nich je najťažší sľub poslušnosti. Niečo podobné si uvedomujeme aj v manželstve. Vieme, aké je ťažké, aby to, ako sa rozhodujeme a konáme, bolo pre dobro celej rodiny.
            Dnes viem, že aj v kňazstve aj v manželstve vyniká ten, kto vyniká v láske. Preto – ak sme raz urobili konkrétne rozhodnutie – nepozerajme späť a neuvažujme, čo by bolo, keby... Veď obe cesty sú odpoveďou na Božiu lásku.

(spracované podľa časopisu Slovo plus 18/2017, svedectvo Ľubomíra Švorca)